Centrum.sk: Pondelok, 14.10.2019
meniny má Boris
   

Človek mieni, príroda mení: 5 prípadov, keď počasie ukončilo konflikty

29.3.2019 | Úlety

Človek mieni a príroda mení. História nás učí, že nie vždy sme pánmi situácie. Stačí poriadna búrka na mori či na púšti a z človeka sa stane bezmocný červík.

Najväčší námorný masaker v dejinách vďaka tajfúnu

V roku 1274 mongolská flotila s takmer 900 plavidlami a 40.tisíc vojakmi opustila Čínu, aby zaútočila na Japonsko. Ohromnej presile podľahli ostrovy Cušima a Iki, kde sa Mongoli prvýkrát stretli s japonskou húževnatosťou. Lode nakoniec zakotvili v zátoke Hakata, odkiaľ viedli nemilosrdné boje. Mongolská armáda mala navrch, no ich úspech zmaril tajfún, ktorý potopil tretinu flotily. Mongoli sa do Japonska vrátili opäť v roku 1281, tentoraz so 4 400 loďami a 140-tisíc vojakmi. Proti nim stálo len 40-tisíc japonských samurajov.

FOTO: Predtým, ako vznikli fotoaparáty: Maľby, ktoré naživo neuvidíte

Lenže počasie opäť stálo na japonskej strane. Inváznu flotilu zničil tesne pred rozhodujúcim útokom ďalší tajfún. Živel potopil takmer všetky lode, zahynula asi polovica Mongolov. Japoncov tak ohromila sila tajfúnu z roku 1281, že na jeho označenie vytvorili slovo kamikaze („božský vietor"). Verili totiž, že im ho zoslali na pomoc samotní bohovia.

Španielsku flotilu porazila búrka

V roku 1588 sa katolícky kráľ Filip II. rozhodol ukončiť panovanie britskej kráľovnej Alžbety I., ktorá aktívne podporovala vzburu Nizozemska proti španielskej nadvláde. Nariadil preto inváznu výpravu 130 lodí s 30-tisíc vojakmi do Británie. No keď španielska flotila vplávala do Plymouthu na juhozápadnom pobreží, Angličania ju už očakávali.

Vojna proti vrabcom: Konflikt, ktorý zabil milióny ľudí

Ich armáda bola pohyblivejšia a lepšie vyzbrojená, preto mali v niektorých bojoch navrch. Komplikáciou pre Španielov sa stala mohutná búrka so silným vetrom, ktorý zatláčal poškodené španielske lode viac na sever. Admirál sa preto rozhodol misiu ukončiť, aby zachránil čo najviac lodí a vojakov. Poškodené lode sa vydali na strastiplnú cestu domov, pričom Španielov sužovali choroby, hlad, smäd a neutíchajúca búrka. Do Španielska nakoniec doplávalo iba 60 lodí s 15-tisíc námorníkmi.

Ruská zima ukončila éru silnej švédskej armády
Ak by ste si dnes pýtali od vojenských stratégov jednu radu týkajúcu sa Ruska, jednoznačne by vám povedali, že sa máte vyhnúť invázii v zime. Na vlastnej koži to pochopili aj Adolf Hitler či Napoleon Bonaparte. Tretím mužom, ktorý sa o tom presvedčil, bol švédsky kráľ Karol XII.. V roku 1708 počas Veľkej severnej vojny napadlo Rusko 40-tisíc švédskych vojakov. V tom čase bola menšia, no plne profesionálna švédska armáda známa svojou neporaziteľnosťou. Lenže Rusi jej prešli cez rozum. Stiahli sa z pozícií a vypálili vlastné dediny. Túto taktiku používali preto, aby zabránili nepriateľovi robiť si počas postupu zásoby. Rusi vedeli, že sa blíži krutá zima a tá v roku 1709 priniesla najsilnejší mráz za posledných 500 rokov. Švédske jednotky bez zásob doslova zamrzli. Počas jednej noci zahynulo približne dvetisíc vojakov. Kruté ruské podmienky nakoniec prežilo iba 543 Švédov.

Piesočná búrka zmarila pokus o oslobodenie rukojemníkov
4. novembra 1979 iránski študenti prepadli veľvyslanectvo USA v Teheráne a zajali 90 rukojemníkov. Až 52 z nich držali v zajatí 444 dní. Požadovali návrat šacha Mohammada Rezu Pahlavího do krajiny. Prepadnutie veľvyslanectva spôsobilo prerušenie vzťahov s iránskou revolučnou vládou a prezident Jimmy Carter neskôr nariadil vojenskú operáciu na oslobodenie rukojemníkov. USA však v tom čase nemalo centrálne velenie zvláštnych operácií, preto do Iránu povolali rôznorodé jednotky. Operácia bola od začiatku odsúdená na zánik, keďže jednotky neboli zosúladené. Navyše pokus špeciálneho komanda o oslobodenie zajatcov sa nevydaril pre vzájomnú haváriu vrtuľníka a lietadla C-130, pri ktorej zahynulo osem amerických vojakov. K nehode došlo preto, lebo americké lietadlá a vrtuľníky vleteli do piesočnej búrky a navzájom sa vôbec nevideli.

Spor o ostrov vyriešilo more
India a Bangladéš viedli takmer 30 rokov spor o ostrov v Bengálskom zálive. Medzičasom to za nich vyriešila stúpajúca hladina mora - ostrovček v roku 2010 zmizol. Napriek tomu, že ostrov mal iba desať kilometrov štvorcových, India a Bangladéš sa o neho naťahovali takmer denne.

Muž, ktorý vedel držať slovo. Do väzenia sa vrátil, aj keď nemusel

V roku 1981 India dokonca vyslala k ostrovu niekoľko lodí, aby na ňom vztýčili indickú vlajku, čo sa nepáčilo Bangladéšu. Neobývaný ostrov New Moore Island na indicko-bangladéšskej hranici sa ocitol úplne pod vodou, čo potvrdili satelitné snímky i námorné hliadky. Čo tieto krajiny nedokázali za roky rozhovorov, vyriešilo globálne otepľovanie. Dnes po ostrove nie je ani slychu.

Autor: Radomír
Foto: Public Domain


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Babka je dnes krásný deň ?
Prečo sa pýtáš ?
Ocko povedal,že jedného krásného dňa ťa čerti odnesú a já som ešte nevidel čerta.

 
Virtuálny barCarribbean Night Carribbean Night
  • 3 cl hnedého rumu
  • 1 cl citrónovej šťavy
  • 3 cl pomarančovej šťavy
  • 4 cl ananásovej šťavy
  • 1 cl cukrového sirupu