Centrum.sk: Utorok, 12.11.2019
meniny má Svätopluk
   

Záhady hatérie bodkovanej: Je jediným plazom svojho druhu na Zemi

26.4.2019 | TechMag

Nový Zéland je domovom mnohých zvláštnych druhov rastlín a živočíchov. Skutočnosť, že súostrovie bolo izolované milióny rokov, umožnilo existenciu zvierat ako kiwi, kaka a moa až do súčasnosti. Nový Zéland je domovom aj hatérie bodkovanej, jašterice, ktorá na prvý pohľad nie je ničím zvláštna. Existuje však niekoľko dôvodov, ktoré robia z tohto 1,5-kilogramového stvorenia najzaujímavejšieho plaza na Zemi.

Jediný svojho druhu

Existuje len veľmi málo druhov zvierat, ktoré sa nepodobajú na nič iné, napríklad vtákopysk a hrabáč takaru. Do tejto špeciálnej skupiny patrí aj hatéria. Prečo? Všetci jej príbuzní už vyhynuli. Je to jediný zástupca starej skupiny proto-plazov známych ako Sphenodontia. Tento zvláštny plaz má mnoho podobných znakov s jaštericami, krokodílmi či vtákmi, ale nepatrí ani do jednej z týchto skupín.

Pytón verzus kobra: Kto vyhral v súboji predátorov?

Jeho pôvod siaha až do obdobia druhohôr, čo z neho robí živú fosíliu.Súputníčka dinosaurovHatéria vekovo spadá do obdobia dinosaurov, preto je vďačným objektom štúdia zoológov. Ide o najmenej vyvinutého živočícha zo všetkých amniotov (skupina, ktorá zahŕňa plazy, vtáky a cicavce znášajúce vajcia). Zaujímavé je, že hatéria má mozog, srdce a lokomóciu podobnú pohybom obojživelníkov. To jasne ukazuje, že obojživelníky sú predkovia plazov. Ďalšie fyziognomické rysy, napríklad primitívna, kostnatá lebka alebo zobáku podobná horná čeľusť, sa už pri moderných plazoch nevyskytujú. A pretože má drobný mozog, vedci použili mozgovú dutinu na odhad objemu mozgov dinosaurov.

Nezvyčajné telesné funkcie
Hoci hatéria nie je priamo príbuzná s plazmi alebo vtákmi, zdieľa spoločné črty takmer so všetkými stavovcami s výnimkou cicavcov. Napríklad má na hornej čeľusti špičku podobnú zobáku a tuhú lebku podobnú korytnačej. Hatéria je tvarovaná ako jašterica, má dvojitý rad zubov ako had a orgány podobné tým, ktoré majú obojživelníky. Akoby ju príroda „poskladala" zo zvyšných častí iných živočíchov. Hatéria je navyše skvelým príkladom prechodného druhu, pretože jej fyziológia premosťuje priepasť medzi obojživelníkmi a plazmi. Nie je však predkom plazov ani vtákov.

Primitívne zmysly
Zaujímavé sú tiež zmysly hatérie. Sotva počuje a má najprimitívnejšie sluchové orgány spomedzi iných amniotov. Nemá ani ušný bubienok. Má len strednú ušnú dutinu, ktorá je plná tukového tkaniva a jej sluchové orgány dokážu reagovať len na nízkofrekvenčné zvuky.

Obor - zabijak. Takto vyzerá najväčší krokodíl na svete

Plaz počuje len zvuky medzi 100 až 800 hertzami. Pre lepšiu predstavu, to, čo počujú ľudia v porovnaní s hatériou je ako to, čo počujú netopiere v porovnaní s ľuďmi. Avšak, hatéria má pomerne dobre vyvinutý zrak. Má nezávislé zaostrovanie, duplexnú sietnicu a nočné videnie.

Tretie oko
Živočích je fascinujúco primitívny až „mimozemský". Má dvojitý rad zubov, ale v skutočnosti nejde o zuby. Sú to len kostnaté útvary v čeľustiach. Nevypadávajú ľahko, ale na druhej strane ani nedorastajú. Vedci zistili, že tento zvláštny plaz má vo svojej kloake neznáme kyseliny. Hatéria má dokonca jedinečný typ hemoglobínu a je to jediný plaz, ktorý nemá penis. Najzvláštnejšou vecou je však tretie oko. Zviera ho má v priestore mierne nad hlavnými očami. Hoci aj iné druhy majú takéto parietálne oko (žaby, jašterice či mloky), tretie oko hatérie má vlastnú šošovku, rohovku, sietnicu a dokonca tyčinkovité bunky. Takže je schopné vnímať svetlo a vyvinulo sa z reálneho, fungujúceho oka.

Problémy s rozmnožovaním
Rovnako ako pandy, ani hatéria nejaví príliš veľký záujem o reprodukciu. Pohlavnú zrelosť dosahuje medzi 10 a 20 rokmi a samice môžu plodiť len raz za dva až päť rokov. A to je jedným z dôvodov, prečo sú hatérie také zriedkavé. Keďže živočích žije len na niekoľkých ostrovoch v okolí Nového Zélandu, mimoriadne malá populácia je náchylná na vzájomné kríženie, ktoré znižuje jej odolnosť.

Najzaujímavejšie pláže sveta: na jednej z nich piesok spieva

Hatéria vydrží neuveriteľne nízke teploty a príležitostne sa dostane do stavu hibernácie. Vyvinula si však výnimočnú citlivosť na zmeny teploty a pohlavie mláďat určuje inkubačná teplota. To platí pre mnoho plazov, ale pre tento druh je rozdiel teploty, ktorý určuje pohlavie, výnimočne malý. Hovoríme len o jednom stupni Celzia! Znamená to, že zmena klímy je pre hatériu mimoriadne nebezpečná, pretože môže spôsobiť, že sa vyliahnu samce v extrémnom počte. Nedostatok samíc potom vážne ohrozuje prežitie tohto živočícha.

Zlí rodičia a zvláštni spolubývajúci
Plazy majú veľmi zaujímavý životný štýl. Keďže obývajú takú malú zemepisnú oblasť, majú i menej potravy. Z tohto dôvodu sa živia najmä hmyzom a malými jaštericami, dokonca vlastným potomstvom. Príroda však zariadila, aby dospelé tvory boli nočné, zatiaľ čo mladé jedince žijú vo dne. To pomáha minimalizovať kanibalistické stretnutia. Zaujímavosťou je, že dospelé hatérie často zdieľajú nory s hniezdiacimi morskými vtákmi. Na prvý pohľad zvláštne, ale funguje to. Tieto plazy sú veľmi teritoriálne a zaútočia na čokoľvek, čo sa mihne pred ich obydlím. Okrem toho trus z vtáčieho hniezda obsahuje drobné živočíchy, ktoré hatéria konzumuje. Ani samotné vtáky však nie sú v bezpečí. Občas sa stane, že hatéria skonzumuje vajcia alebo vyliahnuté vtáky.

Autor: Radomír
Foto: Public Domain


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Ako sa povie policajtova žena po španielsky? Doňa Debilita

 
Virtuálny barClaire Claire
  • 4 cl brandy
  • 1 žĺtok
  • 2 cl cukrového sirupu
  • studená čierna káva
  • mletá káva