Centrum.sk: Pondelok, 26.8.2019
meniny má Samuel
   

Prvé zbrane hromadného ničenia vznikli už v 16. storočí, vyrobil ich Talian

13.7.2019 | TechMag

V časoch, keď sa lode vyrábali výlučne z dreva, bol najväčším nepriateľom námorníkov oheň. V „ére plachiet", teda v rozmedzí rokov 1571 až 1862, tomu nebolo inak. Ani nepriateľské kanóny nenarobili toľko škody ako nekontrolovateľný požiar. A plamene sa využili aj v zariadení, ktoré niektorí historici nazvali „prvou zbraňou hromadného ničenia".

Metódu zápalných lodí využívali už antickí Gréci. Vybrali si jedno plavidlo zo svojej flotily, naplnili ho horľavými materiálmi ako napríklad dechtom a terpentínom a vyslali ho smerom k nepriateľskému loďstvu. Takéto plavidlo bolo schopné napáchať obrovské škody a to mimoriadne rýchlo.

Nezvyčajné obliehacie zbrane: Využívali sa horiace mačky i zkradlá

Pokrok v lodiarstve a vstup pušného prachu na bojiská ešte zvýšil ničivý potenciál tejto zbrane. Zápalné lode už neboli len prostriedkom na šírenie ohňa. Vysielali sa cielene do čo najväčšieho zhluku nepriateľských plavidiel, kde explodovali nevídanou silou.

V zime 1585 obľahla mesto Antwerpy armáda Alexandra Farnesa, veliteľa habsburských vojsk v Španielskom Nizozemsku. Farnese nechal postaviť most cez rieku Šeldu, čím lodiam zablokoval prístup k mestu. Zabarikádoval aj pozemné prístupové cesty a bol si istý, že obyvateľov vyhladuje.

Najdlhšie obliehanie v dejinách: desiatky tisíc mŕtvych v priebehu 21 rokov

Holanďania si na prelomenie blokády najali talianskeho ženistu Federiga Giambelliho. Mal povesť odborníka vo viacerých vedných oblastiach i vojenstve a prišiel s odvážnym nápadom: zničiť Farnesov most cez Šeldu. „Potrebujem len tri veľké obchodné lode, ktoré si sám vyberiem z antwerpskej flotily," povedal členom mestskej rady. Prísažní mu však povolili zabaviť len dve menšie plavidlá s menami Fortuyn a Hoop: Šťastie a Nádej. Taliana znechutilo lakomstvo Nizozemcov v takej dôležitej chvíli, bol však pevne rozhodnutý, že ukáže veľkosť svojho dôvtipu aj s obmedzenými zdrojmi.

Z lodí urobil najväčšie bomby, aké dovtedy Európa videla. Pracovne ich nazval „pekelné spaľovače". V podpalubiach vytvoril akési ohnivé komory dlhé 13 a široké päť metrov. Steny i podlaha boli z tehál a mali hrúbku 150 centimetrov. Do komôr v oboch lodiach dal nanosiť tri tony vysokokvalitného pušného prachu. Následne sa komory zastrešili kamennými blokmi zo starých hrobiek a utesnili olovom. Posledným krokom bolo obsypanie komôr kameňmi, železnými úlomkami a ďalšími predmetmi, ktoré mali fungovať ako šrapnely.

Vo Fortuyne použil Giambelli bežnú oneskorenú rozbušku - lano napustené horľavinou, ktoré malo presný čas horenia. Jednoducho sa zapálilo a ak všetko išlo správne, plameň dorazil k výbušnine presne včas. Detonátor na Hoope bol však na tú dobu technologickým zázrakom. Giambelli požiadal hodinára, aby mu vyrobil mechanický časovač skombinovaný s kresadlovou zámkou. Tá mala vykresať iskru v tom správnom momente a Giambelli tak vlastne vytvoril prvú časovanú bombu.

Talianov plán spočíval v odlákaní pozornosti. Chcel postupne vyslať 30 zápalných lodí dolu prúdom a prinútiť obliehateľov, aby na nich spustili paľbu. Vtedy mali do hry vstúpiť Fortuyn a Hoop. V noci 4. apríla 1585, keď sa mal útok uskutočniť, však veliteľ operácie (nebol ním Giambelli) urobil obrovskú chybu a všetkých 30 zápalných lodí vyslal naraz a v tesnom závese za ním aj Talianove plávajúce bomby.

Pre obyvateľov Antwerp to mohlo znamenať katastrofu. Fortuyn navyše ani nedorazila k mostu, ale uviazla desiatky metrov od neho pri pobreží. Jej explózia spôsobila minimálne škody.

Hoop však trafila presne do mosta a ostala pri ňom stáť. Detonátor fungoval a v pravý čas aktivoval kresadlovú zámku. Okolím otriasol výbuch, aký ľudské uši dovtedy nepočuli. V okamihu zabil osemsto vojakov a zlikvidoval veľkú časť mosta. O zlomok sekundy neskôr začali lietať milióny šrapnelov. Domy vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov sa otriasli, zvuk explózie zobudil ľudí vzdialených 35 kilometrov. Väčší výbuch spôsobený človekom nastal až počas prvej svetovej vojny na Messinskom hrebeni. Svet uzreli prvé zbrane hromadného ničenia.

Turecký výprask pri Viedni: začiatok konca mohamedánskych výbojov v Európe

Napriek Giambelliho úspechu Antwerpčania situáciu nevyužili. Nepodnikli výpad spoza mestských hradieb a umožnili obliehateľom zrekonštruovať most. Mesto sa vzdalo o štyri mesiace neskôr.

Autor: Filip
Foto: Public Domain


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Chlapec príde domov zo školy a hovorí mame: Mami v škole ma volajú Rambo!
Mama: Dobre synček porozpravam sa s tvojou učiteľkou.
Chlapec: Nie mami, je to moja vojna!

 
Virtuálny barŠtedrovečerný punč Štedrovečerný punč
  • 1 l vody
  • 1,5 l červeného vína
  • 500 g medu
  • 2 dcl citrónového džúsu
  • 5 dcl višňového sirupu
  • 3 dcl koňaku