Centrum.sk: Piatok, 19.7.2019
meniny má Dušana
   

Nukleárne tajomstvá, ktoré sa dodnes nepodarilo vyriešiť

25.9.2015 | TechMag

Možno najslávnejšou nukleárnou záhadou je incident Vela, pri ktorom boli v blízkosti Antarktídy odpálené dve neznáme jadrové zbrane. Avšak o záhady a podivné udalosti vo svete jadrovej vedy nie je núdza.

Smrť jadrových vedcov v Indii a Iráne

Počas posledných desiatich rokov došlo k niekoľkým úmrtiam jadrových vedcov v Indii. Kým úrady ignorovali ich smrť alebo ich označili za „nevysvetliteľné", prípadne za „samovraždy", mnohí obyvatelia si kladú otázky pri pohľade na dlhý zoznam najlepších a najšikovnejších vedcov, ktorí zomreli za podozrivých okolností.

Dvaja vysokopostavení inžinieri prvej indickej ponorky na jadrový pohon boli nájdení mŕtvi na železničnej trati. Aj keď sa verí, že boli otrávení, ich telá boli položené na koľaje, aby ich smrť vyzerala ako samovražda. Polícia však prišla k inému záveru. Prípad označila za „bežné nehody". Ďalší muž bol uškrtený v spánku. Niektorí z vyšetrovateľov sa pokúsili označiť to za samovraždu, a to aj napriek tomu, že dôkazy svedčiace o vražde boli zjavné.

Napriek tomu nebol nikto zatknutý. Dvaja ďalší vedci bolo spálení na smrť v laboratóriu, hoci nepracovali s horľavými materiálmi, keď vypukol požiar. Jeden úradník bol unesený ozbrojenou skupinou, ale podarilo sa mu uniknúť. Opäť platí, že úrady rýchlo zmietli incident zo stola.

Tento trend sa vyrovná smrti iránskych jadrových vedcov, ale iránske úmrtia priťahujú oveľa väčšiu pozornosť médií. Iránski vedci sú zabíjaní bombami v aute. Iránski predstavitelia a médiá zvaľujú vinu na Izrael, ktorý kategoricky popiera akúkoľvek účasť. Prst už ukázal i na USA, ktoré rovnako popierajú, že by mali niečo dočinenia s vraždami.

Tajomné drony nad francúzskymi jadrovými elektrárňami

V roku 2014 nad 13 z 19 francúzskych jadrových elektrární videli lietať neidentifikované drony. Oblasť okolo i nad jadrovou elektrárňou je strážená a monitorovaná francúzskym letectvom, ale drony boli také malé, že ich vojenské radary nezachytili.

Hoci francúzska vláda hovorí, že nepredstavujú hrozbu, predsa vyčlenila milión eur na vytvorenie systémov pre detekciu a odstránenie akýchkoľvek podobných lietadiel. Napriek tomu nikto nevie, kto za dronmi stojí. Predpokladá sa, že drony, ktoré zahliadli, by mali stáť niekoľko tisíc eur a boli letecky výkonné.

Drony i tí, ktorí ich pilotujú, vyvolali obavy zo zraniteľnosti jadrových francúzskych elektrární. Niektoré podozrenia smerujú ku Greenpeace, ktorý využil drony už skôr a otvorene hovorí o francúzskom jadrovom programe.

Záhada Karen Silkwoodovej

V roku 1974 pracovala 28-ročná Karen Silkwoodová ako laborantka v závode na plutónium Kerr-McGee. Presvedčená o tom, že závod ignoruje kontroly kvality a má laxný prístup k bezpečnostným postupom, bola zvolená do odborového výboru a mala svedčiť pred Americkou komisiou pre atómovú energiu (AEC).

13. novembra išla Karen s dôkazovou dokumentáciou na schôdzku s novinárom z New York Times. Než sa tam dostala, zišla z cesty a narazila do betónovej steny. Silkwoodová zomrela skôr, než mohla poskytnúť informácie a dokumenty sa nikdy nenašli.

Policajné vyšetrovanie ukázalo, že v krvi mala alkohol a sedatíva na predpis a zaspala za volantom. Ale súkromný detektív pracujúci pre výbor našiel jamky na zadnej strane jej auta, čo naznačuje, že ju mohol niekto z cesty vytlačiť.

Pitva ukázala, že trpela na vážnu otravu z radiácie. Hľadanie odhalilo kontamináciu plutóniom v jej kuchyni, kúpeľni a dokonca otrávený bol aj sendvič v chladničke. Právnici elektrárne tvrdili, že bola citovo labilná a ovplyvnená sedatívami, ktoré užívala, takže sa otrávila sama.

Nech už bola šialencom, ktorý sa sám otrávil radiáciou alebo zavraždenou informátorkou, závod KerrMcGee bol zatvorený rok po jej smrti, pretože spoločnosť, ktorá od neho nakupovala palivové tyče sa sťažovala na zlú kvalitu a zastavila ich nákup. Prípad Silkwoodová bol odložený.

Jadrová pohotovosť v roku 1969

V roku 1969 dala Nixonova administratíva tajný príkaz na najvyššiu pohotovosť americkej nukleárnej sily bez vysvetlenia. Dôvod bol tak prísne tajný, že ani predseda Zboru náčelníkov štábu nebol o ňom informovaný.

Dokonca ani teraz nikto nemôže úplne vysvetliť, prečo administratíva urobila taký potenciálne destabilizujúci krok. Odtajnené dokumenty poukazujú na súvislosti s vietnamskou vojnou, z čoho vyplýva, že mohlo ísť o „ukazovanie svalov" a že boli schopní použiť všetky potrebné prostriedkov pre ukončenie vojny.

Je to v súlade s Nixonovou „teóriou šialenca", čo vysvetľuje jeho diskutabilný prístup k zahraničným vzťahom. Podľa tejto teórie sa Nixon choval takým spôsobom, aby sa na neho pozerali ako na duševne chorého, aby sa národy nepriateľského komunistického bloku neopovážili provokovať ho, pretože sa obávali katastrofálnej odpovede.

Jadrové upozornenie, ktoré vyzeralo, že Nixon chystá jadrový útok proti Severnému Vietnamu presvedčilo Moskvu, aby vyvinulo na Hanoj tlak, aby vyjednával. Iné záznamy naznačujú, že pohotovosť mala odradiť sovietsky jadrový úder proti Číne počas hraničného sporu.

Súvisiace dokumenty naznačujú, že sovietski vodcovia skutočne zvažovali preventívny úder proti čínskym jadrovým zariadeniam v tej dobe.

Ukradli izraelskí špióni americký urán?
Pred a počas studenej vojny Nuclear Materials and Equipment Corporation (NUMEC) prevádzkovala jadrové zariadenie v Apollo v Pennsylvánii. Zariadenie bolo zatvorené v roku 1983, ale v polovici 90-tych rokov kvôli netesnosti uniklo žiarenie do okolia.

Majitelia NUMEC stále vyplácajú milióny miestnym obyvateľom, ktorí na nich podali žaloby pre rôzne druhy rakoviny. Ale aj počas prevádzky bol NUMEC miestom potenciálne zničujúceho úniku. Každé nukleárne miesto má určité množstvo prirodzených strát spôsobených presakovaním, ale NUMEC katalogizoval stovky chýbajúcich kilogramov.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že k úniku došlo cez vetracie otvory. Iní vravia, že strata je vykázaná len na papieri a je dôsledkom zlej evidencie. No niektorí odborníci a spravodajskí úradníci majú inú teóriu. Myslia si, že urán ukradli špióni z Mossadu. V roku 1960 Izrael vykonal tajné operácie po celom svete na zabezpečenie jadrového materiálu.

Zakladateľ NUMEC, Zalman Shapiro, mal kontakty hlboko v Mossade. AEC, ktorý bol zodpovedný za kontrolu a dohľad nad zásielkami uránu a plutónia od súkromných zariadení, potlačil akékoľvek vyšetrovanie v súvislosti s Izraelom, pretože chceli záležitosť utajiť.

Neskôr riaditeľ CIA otvoril svoje vlastné vyšetrovanie, pretože vo vzorkách z prostredia izraelských reaktorov bola zistená prítomnosť vzácneho druhu uránu, ktorý mohol pochádzať jedine z NUMEC. Vyšetrovanie CIA týkajúce sa Shapira ukázalo, že bol v kontakte s jedným z najlepších špiónov Izraela, rovnako ako s ďalšími významnými ľuďmi z izraelskej spravodajskej komunity.

Bývalí zamestnanci tvrdili, že videli plechovky, ktoré boli pravdepodobne naplnené jadrovým materiálom na nakladacej rampe. Existovali tiež dokumenty, ktoré dokazujú, že materiál bol poslaný do Izraela. Keď bol NUMEC vyradený z prevádzky, 90 kíl z chýbajúceho uránu sa našlo, ale štúdie čoskoro zistili, že 269 kíl uránu zmizlo v období medzi rokmi 1957 a 1968.

Počas nasledujúcich deviatich rokov zmizlo „iba" 76 kilogramov, a to aj napriek zvýšeniu spracovávaného množstva uránu. To bolo viac než akýkoľvek odhad primeranej straty.

Zabilo Jásira Arafata polónium?

V roku 2006 bol ruský disident Alexander Litvinenko smrteľne otrávený polóniom-210. Keď ho odhalili v jeho tele, bolo jasné, čo sa stalo. A táto látka možno stojí i za atentátom, ktorý sa udial o pár rokov skôr. Keď palestínsky vodca Jásir Arafat zomrel v roku 2004 vo Francúzsku, jeho osobný lekár bol prekvapený zlyhaním francúzskych lekárov pri diagnostikovaní choroby vedúcej k jeho smrti.

Oficiálne vyhlásenie znelo, že Arafat podľahol „záhadnému ochoreniu krvi". Bol pochovaný bez pitvy na želanie jeho vdovy. Čoskoro po jeho náhlej smrti sa objavilo podozrenie na otravu. V roku 2012 uskutočnila Al-Džazíra vyšetrovanie týkajúce sa otravy. Švajčiarske testy našli stopové množstvá polónia-210 na jeho osobných veciach, ale zdôraznili, že príznaky smrti neboli v súlade s otravou polóniom.

Keďže testy boli vykonané niekoľko rokov po smrti Arafata a bolo nájdené vysoké množstvo polónia, izraelská vláda podozrievala Palestínu z účasti na tejto veci. Izraelčania tvrdili, že polčas rozpadu polónia je len 138 dní, takže je nemožné, aby bol prítomný na Arafatových osobných veciach niekoľko rokov po jeho smrti.

Bez ohľadu na to bolo telo exhumované a testované. Nezávislé testy boli vykonávané v rôznych krajinách. Keď ruskí vedci testovali pozostatky, tvrdili, že teória otravy polóniom bola neopodstatnená. Švajčiarski vedci však našli významné množstvo polónia v panve a rebrách Arafata.

Ďalšie vzorky boli odoslané do francúzskeho laboratória, ktoré tiež vylúčilo možnosť otravy. S toľkými protichodných poznatkami stále nie je jasná odpoveď na otázku, či Arafat zomrel na otravu polóniom alebo z prirodzených príčin.

Záhadný kontajner v Janove

Milióny identických nákladných kontajnerov prejdú cez prístav v Janove. Mnohé z nich sú naplnené kovovým šrotom. V takom množstve kontajnerov cestujúcich po celom svete je tiež jednoduché prepašovať hocičo od drog po nelegálnych prisťahovalcov.

Ale zo všetkých miliónov kontajnerov v Janove, jeden spôsobil v prístave obrovské množstvo problémov. Všetky nákladné kontajnery sú kontrolované na žiarenie, aj keď skenery sú nastavené na ignorovanie nízkej úrovne, pretože mnoho predmetov každodennej potreby je mierne rádioaktívnych.

Aj keď to uľahčuje komerčnú prepravu, predstavuje to riziko, pretože súčasti jadrových bômb tiež vydávajú nízku hladinu radiácie, ktorá tak môže byť prehliadnutá. V roku 2010 však jeden nákladný kontajner vydával také silné žiarenie, že skener ani nemohol zobraziť maximálnu hodnotu. Bola mimo stupnicu. Pri pátraní po majiteľovi sa dostali k prepravnému koncernu menom Textainer na Bermudách.

Spoločnosť uviedla, že kontajner si prenajala Stredomorská lodná spoločnosť. Potom smeroval do Saudskej Arábie pod kontrolou Sun Metal Casting, predajcu kovošrotu, následne do SAE, do emirátu Ajman. Úrady v Janove zistili, že radiácia bola spôsobená kobaltom-60, ale nikto zrejme nevedel ako vysoko rádioaktívny je to materiál. S jeho likvidáciou nikto nechcel mať nič spoločné.

Janov sa snažil poslať kontajner späť do Saudskej Arábie a potom do Spojených arabských emirátov, ale obe krajiny ho odmietli prevziať. Rádioaktívny kontajner preto zostal v prístave rok, čo vyvolalo protesty a štrajky prístavných robotníkov. Nakoniec bolo rozhodnuté, že prístav a talianska vláda si rozdelia poplatok za likvidáciu vo výške 800-tisíc eur.

Keď kobalt našli, zistilo sa, že ide o malý valec, ktorý sa pravdepodobne používa v zdravotníckom prístroji alebo zariadení na sterilizáciu jedla. Ale odkiaľ kobalt prišiel a ako skončil vnútri kontajnera pravdepodobne nebude nikdy jasné.

Autor: Radomír

Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Ako sa povie po rómsky : Kdepak ty ptáčku hnízdo máš ?
No predsa : " Kaj čvirikes bunkeros ?"

 
Virtuálny barRusty Nail Rusty Nail
  • 4,5 cl škótskej whisky
  • 1,5 cl Drambuie
  • limetka na ozdobenie