Centrum.sk: Nedeľa, 17.11.2019
meniny má Klaudia
   

Keď je plavba náročnejšia: Suchozemská cesta, po ktorej sa ťahali lode

27.9.2018 | TechMag

V staroveku sa grécki obchodníci plavili po celom Stredozemnom mori. Prevážali tovar z Pyrenejského polostrova k Feničanom či z Kartága do Egypta. Dokonca aj keď medzi sebou obchodovali grécke mestá, preferovali námorné trasy pred suchozemskými. Občas však bolo jednoduchšie prekonať súš, a to aj s loďami. Preto vznikla cesta, po ktorej sa prenášali plavidlá. Jej zvyšky existujú dodnes.

Foto: Wikipedia/Eric Gaba

Prepraviť tovar z Korintského zálivu do Atén bolo mimoriadne náročné. Peloponézsky polostrov spája s pevninským Gréckom Korintská šija, ktorá je blokádou námornej prepravy. Lode tak museli pri plavbe do Saronského zálivu, ktorého vody obmývajú aj aténske brehy, prekonať takmer 700-kilometrovú plavbu okolo Peloponézu. Tá bola nielen dlhá, ale aj nebezpečná. Nielen kvôli pirátom, ale aj silným vetrom v okolí mysov Matapan a Maleas na juhu polostrova.

Neuveriteľná cesta: Hračkárska loďka sa už rok plaví oceánmi

Korintská šija má však v najužšom mieste šírku len 6,4 kilometra, a tak Grékom napadlo vybudovať skratku. Spočiatku sa uvažovalo o kanále, jeho hĺbenie sa však ukázalo byť mimo gréckych síl. Vznikla teda suchozemská cesta, keďže ťahať lode po súši bolo jednoduchšie než plaviť sa okolo Peloponézu.

Foto: Flickr/Dan Diffendale

Dláždenú cestu s názvom Diolkos (v preklade „preťahovať") postavili zrejme niekedy v 7. storočí pred Kristom za čias korintského tyrana Periandra. S istotou sa dá povedať, že za veľmi starú ju považoval už historik Tukydides, ktorý žil v rokoch 460 až 395 pred Kristom.

Najstaršia cesta antického Ríma, po ktorej sa môžete prejsť aj dnes
Diolkos sa ťahala naprieč najužším miestom Korintskej šije takmer súbežne s trasou dnešného Korintského kanála. Mala šírku až šesť metrov a bola dláždená hladkými vápencovými blokmi. Loď na jej začiatku naložili na plošinu s kolesami, upevnili ju a následne plavidlo ľudia a zvieratá ťahali na opačný koniec šije. Tovar sa prevážal zvlášť, aby bola loď čo najľahšia. Keď plavidlo opäť spustili na vodu, tovar naložili a mohlo pokračovať v plavbe.

Foto: Wikipedia/Toutaitanous

Diolkos nehrala úlohu len v obchode, ale i v námorných bitkách od 5. až do 1. storočia pred Kristom. Počas Peloponézskej vojny ju v roku 411 pred Kristom využili Sparťania, v roku 220 pred Kristom po nej vojvodca Demetrius z Farosu pretiahol flotilu 50 lodí. Dokonca aj prvý rímsky cisár Oktavián cestu využil pri útoku na spojené loďstvo Marka Antónia a Kleopatry. Nasledovala námorná bitka pri Aktiu v roku 31 pred Kristom, v ktorej aj vďaka ceste cez Korintskú šiju zvíťazil.

Cesta hrdinov SNP: najdrsnejšia túra na Slovensku

Cestu udržiavali a opravovali až do polovice prvého storočia. Vtedy náhle zmizla z písaných záznamov. Predpokladá sa, že keď na príkaz cisára Nera začala v roku 67 stavba kanála cez Korintskú šiju, záujem o Diolkos sa vyparil. Nerónovi kopáči však stihli vybudovať len 700 metrov kanála, keď vtom cisár náhle zomrel a práce na projekte sa prerušili. Napokon sa na kanál zabudlo na celé storočia.

Trvalo vyše 1800 rokov, kým idu o námornej ceste cez Korintskú šiju Gréci zrealizovali. Korintský kanál otvorili v roku 1893 a predpokladalo sa, že sa stane pulzujúcou dopravnou tepnou. Inžinieri však očividne nepredpovedali stavbu čoraz väčších a najmä širších plavidiel. Korintský kanál sa rýchlo stal splavným len pre malé výletné lode a dnes nie je ničím iným než turistickou atrakciou.

Autor: Noel

Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

- Neviem sa rozhodnúť, či po smrti sa mám dať spáliť alebo pochovať!
- A čo ti radí manžel?
- Aby so sa dala vypchať!

 
Virtuálny barAdria Look Adria Look
  • 2 cl ginu
  • 2 cl Curacao blue
  • šampanské na doliatie
  • 2 cl citrónovej šťavy
  • marhuľa na ozdobenie