Centrum.sk: Streda, 16.10.2019
meniny má Vladimíra
   

Experiment, ktorý nevyšiel: Ruské kruhové lode boli fiaskom na celej čiare

10.10.2019 | TechMag

V druhej polovici 19. storočia postihlo námorníctvo revolúcia. Na miesto hlavného stavebného materiálu sa zrazu objavila oceľ, ktorá vytlačila drevo. To samozrejme viedlo k najrôznejším konštruktérskym experimentom. Tým najbizarnejším boli zrejme kruhové lode, ktorým dali šancu Rusi.

Škótsky lodiar John Elder tvrdil, že čím širší je lodný trup, tým viac diel bude možné umiestniť na palubu. Zároveň by sa znížil ponor a to všetko len za cenu mierneho zdvihnutia výkonu motora. Ruský admirál Andrej Alexandrovič Popov sa týmto nápadom nadchol a doviedol ho do extrému.

Najnechutnejší parník: V jeho motore spaľujú výkaly

Popov navrhol vyrobiť loď, ktorej dĺžka by sa rovnala šírke. Trup mal byť jednoducho kruhový a dno ploché. Admirál tvrdil, že takáto konštrukcia ponúkne najvyšší výtlak a naopak bude potrebovať najmenej pancierovania, keďže nepriateľskej paľbe vlastne nikdy nebude vystavený bok plavidla. A hociktorá strela, ktorá by kruhovú loď trafila nepresne, by sa sčasti skĺzla po zakrivení a stratila určité percento energie. Aj z tohto dôvodu sa zakrivené pancierovanie ujalo v tankoch.Vďaka slabšiemu pancierovaniu by na loď bolo možné umiestniť veľké množstvo ťažkých kanónov. Ploché dno by naopak plavidlu umožnilo hliadkovať v plytších vodách Dnepru či v Kerčskej úžine. Návrh bol jednoducho dokonalý.

Postavil sa teda model kruhovej lode, ktorý úspešne otestovali v roku 1870 vo vodách Baltického mora neďaleko Petrohradu. Výsledky skúšok oznámili cárovi Alexandrovi II., ktorý nariadil, aby sa takýto typ lode nazýval „popovka" po svojom vynálezcovi.

Popov a jeho asistenti mali čoskoro plné ruky práce s vymýšľaním najrôznejších dizajnov kruhových lodí. Dokonca dostali za úlohu navrhnúť kruhové plavidlo s priemerom 50 metrov a výtlakom šesťtisíc ton, ale vyrátali, že takáto popovka by stála viac, než bol rozpočet na celý vývoj kruhových lodí.

FOTO: Čitágáon: Miesto, kde umierajú lode

Výsledným kompromisom bola napokon loď s priemerom 33 metrov a výtlakom 2500 ton. Hlavnú výzbroj mali tvoriť dva kanóny kalibru 28 centimetrov na otočnom podstavci umiestnenom v strede paluby. Ku každému zo šiestich parných motorov bola pripojená jedna lodná skrutka, čo umožňovalo plavidlu dosiahnuť maximálnu rýchlosť 6,5 uzla. Dostalo pomenovanie Novgorod a na vodu ho spustili v roku 1873.

Asi sa pýtate, prečo dnes moria nebrázdia len kruhové lode. Nuž, ako sa zistilo, kruhový tvar mimoriadne komplikuje otáčanie plavidla. Kým dokázalo zmeniť kurz o 180 stupňov, uplynulo 45 minút. V búrke bolo takmer neovládateľné a motory spotrebúvali také množstvo uhlia, že Novgorod mal operačný rádius len 900 kilometrov. Problém s otáčaním sa čiastočne podarilo vyriešiť tak, že sa zafixovalo kormidlo a na zmenu smeru sa používalo natáčanie samotných skrutiek, to však ešte zvýšilo spotrebu uhlia. Kolovali aj legendy o tom, že keď kanóny vystrelili, odstredivá sila spôsobila, že loď sa začala nekontrolovateľne otáčať.

Nemajú more, ale prevádzkujú flotily: Viete, o ktorých krajinách je reč?

Pomalosť a neobratnosť napokon odsúdili Novgorod i jej o čosi väčšiu sesterskú loď Viceadmirál Ppopov na osud plávajúcich pevností, ktoré pevne ukotvené strážia pobrežia. Prebehol síce pokús predať ich Bulharom, tí však preukázali mimoriadnu prezieravosť a od kúpy odstúpili. Obe plavidlá napokon v roku 1911 rozobrali.

Autor: Noel
Foto: Public Domain


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Česká republika porazila vo finále MS v hokeji Ruskú federáciu. Rusi im asi po týždni poslali list. Gratulujeme.STOP. Boli ste silný súper.STOP. Ropa STOP. Zemný plyn STOP.

 
Virtuálny barCassis Coco Cassis Coco
  • 4 cl vodky
  • 4 cl ríbezľovej vodky (čierna ríbezľa)
  • 8 cl pomarančového džúsu
  • 1 cl kokosového sirupu
  • strapec čiernych ríbezlí