Centrum.sk: Štvrtok, 18.7.2019
meniny má Kamila
   

Trasmoz: dedina čarodejníc, z ktorej pápež dodnes nestiahol kliatbu

13.8.2016 | Spektrum

V španielskom pohorí Macayo sa nachádza zvláštna dedina. Leží na nej taká mocná kliatba, že iba pápež má moc, aby ju zlomil. Kto ju na ňu uvalil, a prečo?

V Trasmoze kedysi žilo desaťtisíc ľudí, dnes ich je len 62, pričom iba polovica tu má trvalý pobyt. Pre mnohých ide o desivé miesto, na ktoré pred stovkami rokov uvalila katolícka cirkev kliatbu. Príčinou bolo veľké množstvo čarodejníc, ktoré tu mali žiť.

História dediny je pretkaná legendami o bosorkách a pohanských rituáloch. Dokonca aj hrad, ktorého trosky dnes ležia v strede Trasmozu, údajne za jedinú noc postavil mág menom Mutamín. Ktoré z príbehov sú pravdivé, a ktoré sú naopak len výmyslami cirkvi, dodnes nie je jasné.

Lola Diazová, správkyňa hradu, tvrdí, že fámy o čarodejníctve v kedysi prosperujúcom meste šírili samotní obyvatelia hradu. V 13. storočí za hradnými múrmi razili falošné mince, a aby odradili dedinčanov od vyšetrovania, začali hovoriť o mágii. Neustály buchot kladív zdôvodňovali tým, že čarodejníci na hrade vyrábajú kotle, v ktorých varia rôzne elixíry.

Ich konšpirácia fungovala dokonale a z Trasmozu sa stalo domnelé centrum bosoráctva. Falšovatelia mincí síce zarábali, zároveň však poskytli cirkvi zámienku na pomstu. V okolí mesta sa v 13. storočí nachádzali bohaté ložiská striebra a železa, navyše doplnené hustými lesmi a zdrojmi vody. Keďže ale išlo o sekulárne sídlo nemuselo neďalekému kláštoru Veruela platiť dane.

Cirkev samozrejme hnevalo, že z príjmov Trasmozu nič nemá. Veruelskému biskupovi sa napokon do uší dostali chýry o pohanských rituáloch, a tak sa chopil príležitosti. Požiadal arcibiskupa z Tarazony, aby celé mesto exkomunikoval. To znamenalo, že jeho obyvatelia nemohli chodiť na spoveď či prijímať Najsvätejšiu sviatosť.

Namiesto kajania sa, jediného spôsobu, ako sa navrátiť do lona cirkvi, pokračovali obyvatelia Trasmozu v spore s kláštorom. Všetko takmer skončilo ozbrojeným konfliktom, keď nechal biskup kradnúť vodu z mestských zdrojov namiesto toho, aby za ňu platil. Pred bitkou spor urovnal kráľ Ferdinand II., ktorý dal za pravdu Trasmozu.

Cirkev na potupnú porážku nezabudla a ďalej šírila klebety o čarodejníctve. V roku 1511 uvrhol opát z Veruely s priamym súhlasom pápeža Júlia II. mocnú kliatbu na celé mesto, jeho obyvateľov a aj ich potomkov. Citoval žalm 108 z Knihy žalmov, najmocnejšieho nástroja, ktorým cirkev pri vrhaní kliatob disponovala.

Len pápež môže kliatbu z Trasmozu stiahnuť, do dnešného dňa tak ale neurobil. Dedina tak ostáva jediným španielskym sídlom, ktoré je katolíckou cirkvou exkomunikované.

V nasledujúcich rokoch začalo mesto upadať. Hrad v roku 1520 vyhorel a po vyhnaní Židov zo Španielska počet obyvateľov Trasmozu postupne klesal. Dnes ich je len 62, z čoho polovica tu býva trvalo. V dedine nenájdete žiadne obchody ani školy a ulice sú zväčša prázdne. Kliatba však priťahuje turistov, ktorí upadajúce sídlo držia pri živote.

Autor: Filip
Foto. Wikipedia, Flickr


Focus Media


Poznáte hlavné mestá štátov?
Otestovalo sa 55953 ľudí

Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Dežo,prečo si sa začal stravovať v závodnej jedálni?
- Ale, vydávam dcéru a musím zohnať nejaké príbory...

 
Virtuálny barMorton´s Special Morton´s Special
  • 4 cl vodky
  • 2 cl tequily
  • 4 cl pomarančovej šťavy
  • 1 strek grenadiny