Centrum.sk: Sobota, 21.9.2019
meniny má Matúš
   

Skutočný príbeh Motýľa: Nakoľko bola svetoznáma kniha pravdivá?

3.3.2019 | Spektrum

Kniha Motýľ je jednou z najznámejších autobiografií na svete. Životný príbeh Henriho Charriéra dokonca aj viackrát sfilmovali, aký však tento Francúz skutočne bol? A nevymýšľal si občas pri písaní svojho slávneho diela?

Henri Charriére sa narodil na juhu Francúzska v roku 1906 do rodiny učiteľov. On sám však svoju budúcnosť nevidel v knihách a napokon dal škole zbohom a skúsil šťastie v námorníctve. Odtiaľ ho však pre neposlušnosť vyhodili a mladík zakotvil v parížskom podsvetí, kde pomerne rýchlo zapadol. Dostal prezývku Motýľ kvôli tetovaniu na hrudi.

Začal ako nedôležitý zlodejíček, ktorého úlohou bolo otvárať trezory a kradnúť. Tieto dve veci ovládal dokonale a v podsvetí si rýchlo získal dobrú povesť. Skutočné meno medzi zločincami však človek získal až vtedy, keď niekoho zabil. Henriho obeťou bol zločinec a pasák Roland Legrand, ktorého zavraždil v roku 1931. Vtedy aj vôbec prvýkrát padol do rúk polície a čelil obvineniu.

Väzenské extrémy: V jedných je radosť žiť, druhé sú peklom

Charriére vyhlasoval, že je nevinný a že sa stal obeťou nedôveryhodných informátorov a udavačov. Súdny systém však volal po krátkom procese a rýchlom rozsudku. Je neisté, či bol Henri skutočne vinný, dostal však doživotie v trestaneckej kolónii vo Francúzskej Guyane.

Život vo väzení mu príliš nevoňal a stále dúfal, že sa dostane na slobodu. Fakt, že by zomrel za mrežami, jednoducho odmietal. Niekoľkokrát ušiel a práve tieto neúspešné úteky z neho urobili slávneho muža, ktorým sa neskôr stal.

Tajné zariadenia, kde mučia väzňov: Majú ich Američania, Rusi i Číňania

Prvýkrát ušiel z tábora v Cayenne tri roky potom, ako ho odsúdili. Na krátky čas sa ukryl v osade ľudí postihnutých leptrou, kde mu nehrozilo, že by ho niekto sledoval. Následne sa pokúsil na člne vyplávať na more do zálivu Maracaibo, stroskotal však a niekoľko rokov žil v hustej džungli u domorodcov.

Túžil však po civilizácii a napokon kmeň opustil. Francúzske úrady však na Henriho nezabudli. Opäť sa im ho podarilo dopadnúť a tentokrát nenechali nič na náhodu. Trestom boli dva roky samotky na Diablovom ostrove. Ten si svoje meno nevyslúžil nadarmo. Nepotreboval veľa dozorcov, o bezpečnosť sa tu starali najmä džungľa a more. Kto chcel ujsť cez vodu, stal sa obeťou žralokov. Skryť sa v džungli nemalo význam, skôr či neskôr sa trestanec musel buď odhodlať na vstup do mora, alebo sa potupne vrátiť do tábora, kde by ho čakal krutý trest. Za prvý útek sa dávali dva roky samotky, za druhý až päť rokov.

Väzenie bez odsúdenia: Žena už 13 rokov žije v presklenej klietke

Charriére však chcel napriek tomu ujsť. Myslel si, že keď raz dokázal žiť v džungli s domorodcami, podarí sa mu to opäť. Mýlil sa však a znovu skončil v trestaneckej kolónii.

Nasledovalo ďalších päť neúspešných útekov, dovedna ich teda bolo sedem. Až ten ôsmy bol napokon úspešný. Henri si vyrobil plť z pospájaných kokosových orechov, prekonal žralokmi sa hemžiace vody a v roku 1945 sa napokon dostal do Venezuely, kde sa konečne usadil, oženil a napokon získal aj občianstvo tejto krajiny. Ďalšia kapitola jeho dobrodružného života však len začínala.

Vo Venezuele viedol na svoje pomery normálny život. Pracoval na ropnom poli, chvíľu bol hľadačom zlata a istý čas viedol nočný klub. Vo veku 62 rokov sa dostal ku knihe L´Astragale, ktorá bola autobiografiou bývalej francúzskej prostitútky Albertine Sarrazinovej. To mu vnuklo nápad, ako zarobiť.

Charriére začal spisovať svoj vlastný životný príbeh, ktorý v niekoľkých zväzkoch napokon dodal francúzskemu vydavateľovi. Ten bol nadšený, a to oprávnene. Z knihy, ktorú autor označil zo 75 percent za pravdivú (a francúzske úrady mu oponovali najmä v oblasti podmienok v trestaneckých táboroch a Henriho útekov), sa len za prvých desať týždňov predalo 700-tisíc výtlačkov. Písal sa rok 1969.

Tajomstvo úspechu knihy bolo podľa Charriéra jediné: „Všetko, čo musíte spraviť, je písať takým spôsobom, akým rozprávate."

V roku 1973 bestseller sfilmoval Hollywood a do úlohy Motýľa sa postavil Steve McQueen. Dustin Hoffman zasa hral jedného z jeho spoluväzňov. A v roku 2017 sa na striebornom plátne objavil film s rovnakým názvom, akurát Charriéra stvárnil Charlie Hunham.

V roku 1970 Francúzsko Charriéra omilostilo, čím sa mu naskytla možnosť opäť žiť vo svojej domovine. Henri ju aj využil, no Paríža si dlho neužil. Zomrel 29. júla 1973 ako 66-ročný. V čase smrti mal na konte päť miliónov predaných výtlačkov svojej autobiografie, ktorá fascinuje čitateľov dodnes.

Autor: Noel
Foto: Profimedia


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Prečo keď vaša žena alebo prieteľka otehotnie, všetky jej priateľky hladia jej brucho a hovoria "gratulujem" - ale žiadna nepohladí vášho vtáka a nepovie "dobrá práca"???

 
Virtuálny barLetec Letec
  • 5 cl rum
  • 1,5 cl citrónová šťava
  • grenadína
  • šampanské