Centrum.sk: Nedeľa, 17.11.2019
meniny má Klaudia
   

Najväčší masaker Indiánov: Vojaci zavraždili desiatky žien a detí

4.8.2018 | Spektrum

Šošoni obývali okolie Medvedej rieky v dnešnom Idahu od nepamäti. Prvýkrát prišli do kontaktu s belochmi až začiatkom 19. storočia a najprv mali priateľské, i keď opatrné vzťahy. Chamtivosť však neskôr vyústila v masakre domorodých Američanov, a ten z okolia Medvedej rieky je vôbec najkrvavejším.

Noví osadníci prichádzali na územie Šošonov najmä v 40-tych a 50-tych rokoch 19. storočia. Lákala ich nielen nová pôda, ale najmä ložiská zlata. Vzťahy etník sa postupne zhoršovali a bolo len otázkou času, kedy vyústia v násilnosti.

Vekový rekordman? Indián mal mať v čase smrti až 137 rokov

Na územie Šošonov si najprv začali robiť nároky mormoni pod vedením Brighame Younga. Ten síce razil politiku mierumilovného spolunažívanie s domorodcami, kruté zimy však spôsobovali vznik konfliktov o jedlo. Belosi vnímali Šošonov ako žobrákov, Indiáni zasa videli v novousadlíkoch uzurpátorov, ktorí im kúsok po kúsku kradnú územie.

V roku 1862 sa náčelník Šošonov menom Lovec medveďov rozhodol zaútočiť. Najprv podnikal nájazdy na stáda dobytka, potom útočil na zlatokopov. Kmene pod jeho vedením sa naopak museli brániť útokom menších skupín belochov.

Najväčší indánski náčelníci: V boji s armádou sa nikdy nevzdali

Novousadlíci zo Salt Lake City napokon požiadali o pomoc federálnu vládu. Tá reagovala vyslaním plukovníka Patricka Connora a jeho mužov do okolia Medvedej rieky, aby „urobila poriadok s divochmi."

Vojaci sa blížili k miestu, kde mali Šošoni zimný tábor. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa schyľuje k bezuzdnému vraždeniu mužov, žien i detí. Len jeden z indiánskych starejších menom Tindup vraj mal sen, ktorý ho varoval pred krviprelievaním. Varoval ostatných členov kmeňa a tí, ktorí ušli, si zachránili životy.

Iný príbeh hovorí o obchodníkovi zo Salt Lake City, ktorý mal so Šošonmi priateľské vzťahy. Varoval nového náčelníka Sagwitcha, že sa blížia vojaci, ten ale veril, že dôjdu k mierumilovnému riešeniu konfliktu. Veľmi sa mýlil.

130-ročné snímky Indiánov: Takto sa museli zmeniť kvôli životu v "civilizácii"

Ráno 29. januára 1863 vyšiel Sagwitch zo stanu a v mrazivých teplotách si všimol zvláštnej hmly, ktorá sa vznášala nad riekou v okolí dnešného mesta Preston. Rýchlo sa blížila k táboru a náčelník si uvedomil, že je to zrážajúci sa dych vojakov. Mráz bol taký tuhý, že keď sa priblížili, videl, ako im z fúzov visia cencúle.

Zvolal na poplach, ale bolo neskoro. Vojaci postupovali vpred a strieľali na všetko živé. Zabili každého, nehľadeli na pohlavie ani vek. Niektorí Šošoni sa snažili zachrániť skokom do rieky, hladina však zamrzla a krvou sfarbený ľad čoskoro pokrývali mŕtvoly.

V záznamoch americkej armády je táto udalosť označená ako „Bitka na Medvedej rieke". Šošoni ju dnes poznajú pod názvom „Masaker na Medvedej rieke" a z toho, čo sa tu odohralo, je jasné, ktoré pomenovanie je pravdivejšie.Nedá sa presne určiť, koľkých domorodcov vojaci zavraždili. Nerobili si záznamy. Odhadom tu padlo 250 až 400 Indiánov a 24 útočníkov. Išlo tak o najkrvavejší masaker pôvodných Američanov v dejinách. Ďalšími sú napríklad masaker pri Sand Creek (230 zabitých Čejenov v roku 1864) či masaker pri Wounded Knee (150 až 300 zabitých Siouxov v roku 1890).

Napriek brutalite a počtu mŕtvych sa o masakri na Medvedej rieke dlho príliš nehovorilo. Až v roku 1990 vyhlásili miesto, kde vojaci vraždili Indiánov, za národnú historickú pamiatku. V roku 2008 územie kúpili Šošoni a krvavú udalosť tu dnes pripomína jednoduchý kamenný pamätník.

Autor: Noel
Foto: Public Domain


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

- Neviem sa rozhodnúť, či po smrti sa mám dať spáliť alebo pochovať!
- A čo ti radí manžel?
- Aby so sa dala vypchať!

 
Virtuálny barAdria Look Adria Look
  • 2 cl ginu
  • 2 cl Curacao blue
  • šampanské na doliatie
  • 2 cl citrónovej šťavy
  • marhuľa na ozdobenie