Centrum.sk: Štvrtok, 14.11.2019
meniny má Irma
   

Lepa Radić: Tínedžerka, ktorú obesili nacisti

31.10.2019 | Spektrum

Lepa Radić mala len 15 rokov, keď vojská Osi napadli Juhosláviu. Napriek nízkemu veku dievča neváhalo a pridalo sa k partizánom v boji proti nacistom. A zapísala sa do dejín.

Hitler začal s útokom na Juhosláviu 6. apríla 1941. Dobytím Balkánu si chcel zaistiť pravé krídlo a zlepšiť tak šance operácie Barbarossa (napadnutia ZSSR) na úspech. Juhoslávia čelila nacistom na všetkých frontoch a jej obrana sa rýchlo skončila porážkou.

Oslobodenie koncentračného tábora Dachau: Popravili Američania dozorcov?

Víťazstvo Osi však nebolo úplné. Nemci síce ovládali mestá a kontrolovali cesty, odľahlé horské oblasti vojnou zdevastovanej Juhoslávie však ostávali v rukách domácich. Bojové skupiny sa pomaly začali zviechať a rozpútavať partizánsku vojnu. Vznikli dve hlavné skupiny odboja: Četnici a Partizáni.

Četnikov viedol bývalý plukovník juhoslávskej armády Dragoljub Mihailović, ktorý slúžil juhoslávskej rojalistickej vláde v exile. Četnikov zjednocovalo len meno. Išlo o viaceré skupiny odbojárov, ktoré mali rôzne záujmy. Niektoré boli úplne protinemecké, ďalšie občas spolupracovali s okupantmi. Všetky skupiny však v podstate zachovávali lojalitu k starej juhoslávskej monarchii.

Geli Raubalová: Jediná žena, ktorú Hitler skutočne miloval

Partizáni boli v niektorých smeroch opakom Četnikov. Išlo o zarytých komunistov a ich vodca Josip Broz Tito bol predsedom Komunistickej strany Juhoslávie. Jeho cieľom bolo ustanoviť nezávislú socialistickú Juhosláviu a zbaviť ju nacistických okupantov.

Do spletitého konfliktu vstúpila Lepa Radić v decembri 1941. Pridala sa k Partizánom. Pochádzala z dediny Gasnica, ktorá leží v dnešnej Bosne a Hercegovine. Jej otec a dva strýkovia sa k Partizánom pridali už v júli a ona ich o necelého pol roka nasledovala.

Ešte v novembri celú rodinu Radićovcov zatkli ustašovci v službách nacistami dosadenej bábkovej vlády. Partizánom sa však podarilo rodinu oslobodiť a práve vďačnosť za oslobodenie dohnala Lepu k tomu, aby sa stala členkou odboja.

Dobrovoľne sa prihlásila bojovať v prvej línii. Odnášala ranených z bojiska a kryla ústup partizánov, ktorí utekali pred Nemcami. Vlastná odvaha sa napokon stala jej skazou.

Rodina zo sibírskej divočiny: Lykovovci nepostrehli, že prebehla druhá svetová vojna

Vo februári 1943 organizovala Lepa záchranu asi 150 žien a detí, ktoré hľadali úkryt pred jednotkami SS. Nacisti však už boli blízko a dievča sa ich márne snažilo zastaviť. Došli mu náboje a Nemci napokon Lepu zajali.

Okamžite padol rozsudok smrti obesením. Nemci ju najprv mučili a pokúšali sa z nej vytiahnuť informácie o pohybe partizánov. Ani po troch dňoch však Lepa nepodľahla bolesti a tak napokon došlo k poprave.

8. februára 1943 ju priviedli k narýchlo skonštruovanej šibenici. Pred zrakmi verejnosti jej naposledy ponúkli milosť, ak prezradí mená ľudí, ktorí spolupracujú s Partizánmi. Odmietla. Jej posledné slová zneli: „Nie som zradkyňa svojho ľudu. Tí, na ktorých sa pýtate, sa vám sami odhalia, keď aj posledného z vás - zločincov - vyhladia." Keď dohovorila, obesili ju. Mala len 17 rokov.

Lepe Radić posmrtne udelili Rád hrdinu národa 20. decembra 1951.

Autor: Noel
Foto: Public Domain


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

"Mám si dať ešte jedno pivko alebo nie? Brucho hovorí, že áno, hlava zase, že nie. Hlava je múdrejšia než žalúdok. Preto múdrejší ustúpi."

 
Virtuálny barApple Stock Apple Stock
  • 4 cl Fernet Stock Citrus
  • 12 cl jablkového džúsu
  • škorica