Centrum.sk: Nedeľa, 17.11.2019
meniny má Klaudia
   

FOTO: Kanárikové dievčatá: Ženy, ktoré vojnová mašinéria sfarbila nažlto

15.9.2018 | Spektrum

Úloha žien v oboch svetových vojnách bola nenahraditeľná a nikdy sa na ňu nezabudne. Do dejín sa špeciálne zapísali najmä takzvané „kanárikové dievčatá". Tie sa starali o to, aby muži na frontoch prvej svetovej vojny mali dostatok munície.

Veľká Británia mala už od začiatku konfliktu problém vyrábať dostatok zbraní a munície potrebných pre ozbrojené sily. Keď v roku 1915 vypukla takzvaná „nábojová kríza", vláda pochopila, že treba konať. V platnosť vyšiel Zákon o vojnovej munícii, ktorý v podstate ustanovil štátnu kontrolu nad výrobou streliva. Súkromné firmy sa zodpovedali novovytvorenému Ministerstvu munície a museli plniť prísne normy.

FOTO: Zvieratá v prvej svetovej vojne: Trpeli rovnako ako ľudia

Regulovali sa mzdy, pracovný čas i podmienky na pracoviskách, všetko v záujme zvýšenia výroby. Zakázali sa štrajky a zamestnanci nesmeli opustiť pracovisko bez povolenia zamestnávateľa. A keďže mužov bolo málo, museli v továrňach pracovať aj ženy. Koncom vojny mala britská vláda pod kontrolou štyritisíc tovární na výrobu streliva, v ktorých pracoval asi milión žien.

Tie boli síce ušetrené hrôz zákopovej vojny, ich práca však bola len o niečo bezpečnejšia než samotný boj. Továrne boli totiž primárnymi cieľmi nepriateľských náletov. Vysoké bolo aj riziko výbuchov materiálu, s ktorým pracovali.

FOTO: Sochárka vracala vojakom dôstojnosť, vďaka nej opäť získali tvár

Výroba munície prebiehala asi tak, že sa vzalo kovové puzdro, do ktorého pracovníčka nasypala pušný prach. Následne doň vsadila rozbušku a natĺkla veko. Stačilo však udrieť príliš silno a náboj explodoval. Stávalo sa, že nešťastnú ženu priamo nezabilo, no výbuch ju napríklad oslepil alebo jej odtrhol ruky. Niekedy oboje naraz.

Pracovníčky nesmeli nosiť nylonové a hodvábne oblečenie, keďže vytváralo statickú elektrinu a potenciálne aj iskry. Pri príchode do práce ich prehľadávali. Museli odovzdať všetky kovové predmety, napriek tomu však často dochádzalo k nehodám. I smrteľným. Počas vojny v továrňach zaznamenali najmenej tri veľké explózie, pri ktorých zomreli približne tri stovky žien.

Potopenie lode Szent István: Pozrite si jediné VIDEO svojho druhu

Obrovské riziko predstavovali aj toxické chemikálie ako trinitrotoluén (TNT) a bezdymná výbušnina kordit. Ich výroba zahŕňa aj používanie korozívnych substancií, konkrétne kyseliny sírovej a kyseliny dusičnej. Výpary z týchto látok spôsobili, že pokožka i vlasy mnohých žien sa sfarbili dožlta. Odtiaľ pomenovanie „kanárikové dievčatá". A niektorým sa narodili aj kanárikové deti.

Návšteva továrne na kordit v škótskom meste Gretna, ktorá bola svojho času najväčšou na svete a zamestnávala 12-tisíc žien, šokovala aj spisovateľa Arthura Conana Doyla. Ten v decembri 1916 napísal: „Usmievali sa na mňa ženy v kaki oblečení a holými rukami miešali korditovú pastu v obrovských kadiach. Neuvedomovali si, že stačí nepatrná zmena a výbuch ich rozmetá na atómy."

Sfarbenie pokožky a vlasov však pre zdravie nepredstavovalo vážnejšie riziko a do pár týždňov sa telu vrátila bežná farba. Oveľa nebezpečnejší bol negatívny vplyv TNT na pečeň. Dlhodobé vystavenie sa tejto látke spôsobuje aj chudokrvnosť a žltačku. Tá sa prejavila u štyroch stoviek žien a vo štvrtine prípadov bola smrteľná. Aj ich obete sa zapísali do dlhého zoznamu tých, ktorí padli počas obrovského konfliktu. Ich pamiatke je venované aj múzeum v meste Gretna.

Autor: Noel
Foto: Imperial War Museum


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

- Neviem sa rozhodnúť, či po smrti sa mám dať spáliť alebo pochovať!
- A čo ti radí manžel?
- Aby so sa dala vypchať!

 
Virtuálny barAdria Look Adria Look
  • 2 cl ginu
  • 2 cl Curacao blue
  • šampanské na doliatie
  • 2 cl citrónovej šťavy
  • marhuľa na ozdobenie