Centrum.sk: Nedeľa, 17.11.2019
meniny má Klaudia
   

FAKTY X: Veštiareň v Delfách: Miesto, kde slová tvorili dejiny

21.10.2019 | Spektrum

Grécke Delfy nie sú miestom, ktoré by si skrývalo len jedno tajomstvo. Takmer celá ich existencia je opradená tajomstvom. Sem starovekí Gréci chodili po rady od ženy, ktorú považovali za posvätnú. Žiadali odpovede na svoje otázky, ktoré sa týkali budúcnosti, a verili, že žena im odpovie vďaka znalostiam, ktoré mala od boha Apolóna.

Archeológovia tvrdia, že Delfy, ktoré ležia neďaleko majestátneho vrchu Parnassus, boli osídlené už v 13 storočí pred Kristom. Pôvodní osadníci však po sebe nezanechali veľa stôp a nevieme, ako žili, aké boli ich zvyky či dokonca ani to, odkiaľ do Delf prišli. Po nich však územie osídlili Gréci a spolu s tým, ako sa ich mytologické predstavy kryštalizovali, rástla aj moc Delf. Tie sa mali stať sídlom tajomnej veštice Pýtie.

FAKTY X: Geniálny obor a sériový vrah: Edmund Kemper nedával obetiam šancu

Nešlo o meno, ale o titul, ktorý získavala hlavná kňažka v Apolónovom chráme v Delfách. A chrám žil vďaka tomu, že Pýtia vyslovovala veštby, nech už si po ne prišiel ktokoľvek. Navštevovali ju obchodníci, ktorí chceli poradiť ohľadom nákupu otrokov, ale i vojvodcovia, keď chceli poraziť svojich nepriateľov. Veštkyňa sedela na trojnohej stoličke hneď nad prasklinou v zemi, cez ktorú unikali výpary. Predpokladá sa, že práve tie boli zdrojom jej „moci". Uvádzali ju do tranzu, v ktorom vyslovovala tajomné slová a vety. Tie ďalej interpretovali neďaleko sediaci kňazi, ktorí dohliadali na proces veštby.

FAKTY X: Zmiznutie posádky krásnej plachetnice: Kam sa podelo 11 mužov?

Veštenie bolo obchodnou transakciou. Kto nezaplatil, nemohol počuť, aké slová má preňho Pýtia nachystané. Neraz sa tu tvorili dlhé rady a tí, ktorí mali peňazí nazvyš, sa mohli obehnúť. Aj tak im ale nik neručil za to, že slová veštkyne im vylíčia osud. Dodnes sa zvykne vravieť „hovorí ako Pýtia" a znamená to, že hovorí dvojznačne, nejasne. Jedna veta sa len zmenou interpunkcie dala interpretovať rôzne a kňazi slová veštkyne neraz objasňovali spôsobom, ktorý im vyhovoval.

Niektoré veštby boli také dôležité, že sa zapisovali a poznáme ich dodnes. Napríklad v roku 547 pred Kristom sa lýdsky kráľ Kroisos pýtal veštkyne, či má zaútočiť na Peržanov. Pýthia mu odpovedala, že ak to urobí, zničí mocnú ríšu. Kroisos to pochopil tak, že porazí Peržanov, stal sa však pravý opak. Vybojoval jednu nerozhodnú bitku a zatiaľ čo na zimu rozpustil svoje vojsko, Peržania to neurobili. Dvakrát kráľa porazili, napokon ho zajali a s Lýdiou bol koniec. Kroisos tak útokom skutočne zničil mocnú ríšu, aj keď tú vlastnú.

Pýtie vyslovili počas existencie Delf množstvo veštieb. Niektoré sa skutočne zachovali, in é sa dodnes považujú len za legendárne. Keďže išlo o nejednoznačné tvrdenia, starovekí Gréci nemohli povedať, že si Pýtie vymýšľajú či dokonca klamú. Práve naopak, považovali ich za veľmi mocné kňažky a obľúbenkyne boha Apolóna.

FAKTY X: Tajomstvo vraždy mestského tyrana: 46 svedkov a skutok sa nestal

Dnes už nevieme povedať, čo presne spôsobovalo, že Pýtie upadali do tranzu a vyslovovali veštby. Mesto postupom času upadalo a napokon ho definitívne zničilo zrušenie veštiarne, ktoré spôsobil rozmach kresťanstva vo Východorímskej ríši. Ruiny mesta a veštiarne tu však stoja dodnes a priťahujú tých, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky.

Autor: Noel
Foto: Public Domain


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

- Neviem sa rozhodnúť, či po smrti sa mám dať spáliť alebo pochovať!
- A čo ti radí manžel?
- Aby so sa dala vypchať!

 
Virtuálny barAdria Look Adria Look
  • 2 cl ginu
  • 2 cl Curacao blue
  • šampanské na doliatie
  • 2 cl citrónovej šťavy
  • marhuľa na ozdobenie