Centrum.sk: Štvrtok, 24.10.2019
meniny má Kvetoslava
   

FAKTY X: Šatka z Ovieda: Mohol ju mať Ježiš skutočne na tvári?

9.9.2019 | Spektrum

Už stáročia prebieha búrlivá debata o tom, či je kus ľanovej látky známej ako Turínske plátno skutočne tým, do ktorého zabalili Ježiša Nazaretského pod odstránení z kríža. Práve jeho zmŕtvychvstanie malo podľa mnohých ľudí spôsobiť, že sa do látky otlačila podoba ľudského tela. Šatka z Ovieda je podstatne menej známym artefaktom. Existujú však tvrdenia, že práve ona zakrývala Ježišovo telo.


Šatka z Ovieda mala zakrývať Ježišovu tvár v hrobe a tí, ktorí obhajujú jej pravdivosť, tvrdia, že majú dôkaz priamo z Biblie. V Evanjeliu podľa Jána v kapitole 20 sa totiž píše: „... a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty, aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste."

Najdlhšie konkláve v dejinách: Keď pápeža volili dva roky

Podobne ako Turínske plátno, aj Šatka z Ovieda má bohatú históriu a svojich obhajcov i skeptikov. Prvá zmienka o tomto artefakte pochádza z roku 570, keď o nej pútnik Antoninus z Piacenzy napísal, že ju uchovávali v kláštore neďaleko Jeruzalema.

Mesto však nepatrilo medzi najbezpečnejšie, v dejinách ho dobyli až 44-krát. Zrejme aj z tohto dôvodu previezli Šatku z Ovieda do Španielska. Jeruzalem ohrozovali perzské vojská a hrozilo, že by sa relikvia mohla navždy stratiť alebo byť zničená. Cez severnú Afriku sa teda kus látky dostal do Španielskeho mesta Oviedo, kde našiel svoj stály domov.

FAKTY X: Smrť pápeža Jána Pavla I.: Zabil ho naozaj infarkt?

Na rozdiel od Turínske plátna sa na Šatke z Ovieda nenachádza odtlačok tváre, je však možné, že poloha krvavých škvŕn na látke sa zhoduje s miestami poranení na Ježišovej hlave. Pomocou techniky prekladania polarizovaných fotografií sa vedcom podarilo spojiť stovku krvavých škvŕn na Šatke z Ovieda s tými, ktoré sú na Turínskom plátne. Ich poloha tiež naznačuje, že ten, komu látkou zakryli tvár, zomrel vo vzpriamenej polohe.

Karbónová metóda síce odhadla, že Šatka z Ovieda pochádza zo 7. storočia, aj samotní vedci, ktorí vykonávali experiment, však priznali, že výsledky sú nepresné.

Intenzívny výskum pracovníkov zo Španielskeho centra sindonológie zasa zistil, že škvrny na Šatke vznikli, keď bolo telo v rôznych polohách. Vyrobili teda modely hláv a pokúsili sa zreplikovať presnú polohu krvavých škvŕn. Podarilo sa im zistiť, že dotyčný musel mať rany aj na zadnej časti hlavy, čo mnohí ľudia pripisujú faktu, že Ježiš mal na hlave tŕňovú korunu. Okrem toho sa na Šatke našli aj vzorky peľu z Palestíny, severnej Afriky a Španielska.

FAKTY X: Pápežka Jana mohla naozaj existovať, našli sa nové dôkazy

Ďalšie výskumy týkajúce sa Šatky z Ovieda stále prebiehajú. Medzitým sa v oviedskej katedrále San Salvador každý deň schádzajú veriaci, aby si artefakt pozreli na vlastné oči. Môžu však vidieť len skrinku, v ktorej je relikvia uložená. Šatku ukazujú verejnosti len trikrát ročne, aby sa príliš nepoškodila.

Aký je váš názor? Môže skutočne ísť o predmet, ktorým mal Ježiš zahalenú tvár? Dajte nám vedieť v komentároch.

Autor: Liam
Foto: Public Domain


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Manželský rozhovor po svadobnej noci:
- Drahá moja, ako som zistil minulú noc, nebol som prvý.
- Miláčik môj, ja ako som zistila minulú noc, tak ani posledný.

 
Virtuálny barAggravation Aggravation
  • 5 cl škótskej whisky
  • 2 cl kahlúy
  • 2 cl smotany