Centrum.sk: Piatok, 19.7.2019
meniny má Dušana
   

Ekologické katastrofy, o ktorých vás nedávno neinformovali

4.6.2019 | Spektrum

Termín klimatické zmeny označuje zmeny v zemskej klíme, ktoré môžu mať globálne alebo regionálne prejavy. Prvé následky zmeny klímy už pozorujeme nielen v Európe, ale na celom svete. A podľa odhadov sa v nadchádzajúcich desaťročiach ešte prehĺbia. Teplota rastie, dochádza k zmene zrážkového režimu a k topeniu ľadovcov, hladiny morí stúpajú. Extrémne prejavy počasia sú čoraz bežnejšie a prinášajú so sebou záplavy a suchá.

Topiaca sa Aljaška

Každoročné topenie ľadov na Aljaške je pre miestnych obyvateľov nočnou morou. Mnohí sa totiž spoliehajú na zamrznuté „vodné cesty", ktoré slúžia pre miestnu dopravu. Vedci pozorne sledujú teploty, aby varovali miestnych pred prudkým otepľovaním, ktoré oslabuje ľad. Aljaška je najrýchlejšie sa otepľujúci štát v Amerike, čo malo v roku 2019 dokonca tragické následky. Na mnohých miestach sa ľad roztopil tak, že sa zúžili vodné cesty a dve vozidlá sa ponorili hlboko do ľadu. Incident si vyžiadal životy dvoch mužov.

FOTO: Konečne výzva, ktorá prospeje Zemi: Je tu Trashtag Challenge

Na inom mieste zapadla trojčlenná rodina s malým dieťaťom a všetci prišli o život. Roztopený ľad narušil život mnohých miestnych spoločenstiev, ktoré stále závisia od tradičného loveckého životného štýlu. Najhoršie dopadol ostrova Shishmaref. Roztopený ľad natoľko poškodil pobrežie, že celé mesto sa muselo presťahovať.

Smrteľná piesočná búrka
Piesočná búrka síce vážne narúša chod dopravy, viditeľnosť a niekedy aj zdravie, ale za normálnych okolností nezabíja veľký počet ľudí. Ku katastrofe došlo až v roku 2018. V jeden večer sa v severnej časti Indie zdvihol obrovský oblak prachu, ktorý zahalil Uttarpradéš. Kým prach sadol, zomrelo viac ako 100 ľudí. Hoci ľudia v Indii sú zvyknutí na púštne búrky, táto bola silná aj pre nich. Počas búrky vyčíňal intenzívny vietor, ktorý zhodil mnohé veľké budovy a tie zranili a zabili desiatky ľudí.

Za obeť padol prvý druh cicavca
Doteraz o ňom počulo len málo ľudí. Potkan z Bramble Cay v Austrálii je však prvý cicavec, ktorého zahubili klimatické zmeny spôsobené ľuďmi. Kedysi po malom ostrove vo Veľkej koralovej bariére pobehovali stovky malých hlodavcov druhu Melomys rubicola.

Najväčšiu včelu považovali za vyhynutú, opäť sa ju podarilo nájsť. Je naozaj obrovská

Od roku 2009 vedci nevideli ani jedného z nich. Potkany sa nechytili do bezbolestných pascí výskumníkov a ich pohyb nezaznamenali ani nočné kamery. Vedci preto potvrdili najhoršie predtuchy, cicavec z Bramble Cay vyhynul. Kľúčovým faktorom boli takmer určite vysoké prílivy a stúpajúca hladina mora, ktorá sa dostala až do vnútrozemia. Morská voda zničila jeho príbytok aj zdroje potravy.

Najväčšia prírodná katastrofa južnej pologule
14. marca 2019 hurikán Idai zasiahol Mozambik takou silou, že spustil množstvo lokálnych povodní, ktoré zničili stovky ciest a budov. Silné povodne zničili infraštruktúru aj v Malawi a Zimbabwe. V dôsledku katastrofy v Mozambiku zahynulo odhadom až tisíc obyvateľov. Hoci hurikány zasiahli krajiny po celom svete, sila búrky bola pre región bezprecedentná. Keď Svetová meteorologická organizácia analyzovala udalosť a škody vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že pravdepodobne ide o najhoršiu katastrofu spôsobenú počasím, ktorá kedy zasiahla južnú pologuľu.

15-ročný únik ropy do mora
V roku 2004 hurikán Ivan zničil ropnú plošinu vo vlastníctve Taylor Energy v Mexickom zálive pri pobreží Louisiany. Spoločnosť síce dokázala opraviť niektoré z netesniacich potrubí, no mnohé z ropných studní sa im nepodarilo uzavrieť dodnes.

Karma? Pytliaci chceli loviť nosorožce, zožrali ich levy

A tak každučký deň unikajú tisíce litrov ropy do mora. Ropná škvrna sa môže stať jednou z najhorších katastrof pri pobreží USA v histórii. Podľa odhadov denne uniká viac ako 100 barelov ropy. Všetko, čo žije v Mexickom zálive je preto odsúdené na smrť. Na tomto mieste je totiž toľko ropy, že ak sa nenájde žiadne riešenie, únik do oceána môže pokračovať ďalších 100 rokov.

Postupná katastrofa pralesa Daintree
Daintree v Austrálii je najstarší dažďový les na svete. Porast vznikol asi pred 150 miliónmi rokov na superkontinente Gondwana a žije v ňom viac ako tretina všetkých austrálskych cicavcov, polovica austrálskych druhov vtákov, 60 percent motýľov krajiny a 41 percent všetkých sladkovodných rýb. Hoci väčšina ľudí o tomto mieste nevie, je to druhá najcennejšia oblasť svetového dedičstva s viac ako 173-tisíc lokalitami. Lenže desaťročia odlesňovania Daintree oslabili a v súčasnosti ho priamo ohrozujú klimatické zmeny a horúčavy. Niektoré zo spomínaných druhov sú citlivé na teplo, takže začali vymierať. Výskumníci sa obávajú, že ďalšie odlesňovanie a horúce počasie môžu vyvolať masový zánik mnohých druhov vzácnych živočíchov.

Autor: Radomír
Foto: Shutterstock


Focus Media


Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Ako sa povie po rómsky : Kdepak ty ptáčku hnízdo máš ?
No predsa : " Kaj čvirikes bunkeros ?"

 
Virtuálny barRusty Nail Rusty Nail
  • 4,5 cl škótskej whisky
  • 1,5 cl Drambuie
  • limetka na ozdobenie