Článok bol vytlačený zo serveru Magazín.sk

Inšpirácia pre Godzillu: Rybári, ktorých ožiarila americká jadrová bomba

10augusta 2019 | Spektrum
V jednom zo zákutí tokijského parku Jumenošima nájdete budovu, v ktorej sa nachádza 30-metrová loď. Dnes o nej vie málokto, ale pred 65 rokmi bolo toto obyčajné 140-tonové plavidlo symbolom boja proti jadrovým zbraniam. A stalo sa inšpiráciou pre Godzillu.

Loď menom Daigo Fukurju Maru (v preklade Šťastný drak) postavili v roku 1947 a slúžila ako rybárske plavidlo. V tom čase bolo bežné, že sa aj drevené lode vydávali na šíry oceán, kde trávili celé mesiace. Šťastný drak nebol výnimkou. Podnikol päť takýchto výprav, tá posledná začala 22. januára 1954.

FOTO: Seriál vs. realita: Podobajú sa herci na skutočných ľudí z Černobyľu?

Kapitánom bol neskúsený, len 22-ročný mladík Hisakiči Cucui. Jeho posádku však tvorilo 23 ostrieľaných námorníkov, ktorý sa väčšinu času nudili. Kým prišli na miesto, kde mohli loviť tuniaky, trvalo to aj niekoľko týždňov. Loď bola schopná ísť rýchlosťou maximálne päť uzlov, teda len asi deväť kilometrov za hodinu.

9. februára už Šťastný drak lovil južne od ostrova Midway. Siete sa mu však zachytili do koralových útesov na dne mora a posádka ich musela odrezať. Kapitán musel zariskovať a velil plaviť sa ešte južnejšie, kde bolo tuniakov viac a aj menšie množstvo sietí mohlo stačiť na bohatý úlovok. Kurz bola jasný: Marshallove ostrovy.

Kyštymská katastrofa: O prvom Černobyle vie len málokto

Americké ministerstvo zahraničných vecí už 18 mesiacov predtým upozornilo japonské úrady, aby zabránili lodiam dostať sa do blízkosti atolu Enewetak, ktorý bol súčasťou Marshallových ostrovov. V oblasti sa totiž plánovalo testovanie jadrových zbraní. Neskôr varovanie rozšírili aj na oblasť atolu Bikini, o tom už ale nik na palube Šťastného draka nepočul. Kapitán si myslel, že sa stačí držať ďalej od Enewetaku.


1. marec mal byť posledným dňom lovu. Večer sa mal Šťastný drak vydať na cestu späť do Japonska. Posádka ešte len vychádzala z kajút, keď oblohu na západe o 6:45 ráno rozžiarila ohnivá guľa s priemerom sedem kilometrov. Castle Bravo bola prvou americkou vodíkovou bombou a dovtedy najsilnejšou zbraňou, aká kedy bola vyrobená. Pravdupovediac bola až prisilná. To, čo malo byť explóziou o sile šesť megaton TNT, malo až 15 megaton. Castle Bravo bola tisíckrát silnejšia než Little Boy, ktorá zrovnala so zemou Hirošimu.

Posádka rýchlo vybehla na palubu a neveriacky zízala na žiariacu oblohu. O pár minút tlaková vlna jemne otriasla loďou. Šťastný drak bol našťastie až 130 kilometrov od výbuchu, takže bol v bezpečí pred jeho priamymi následkami. Musel sa však obávať rádioaktívneho spadu.

O päť hodín neskôr začal na loď dopadať rádioaktívny prach a popol. Toxický koktejl obsahoval izotopy stroncia, cézia, selénu a uránu. Posádka šesť hodín pracovala, ťahala z mora siete a vdychovala jedovatú zmes. Dostala sa im do očí, úst aj uší. Napriek tomu námorníci netušili, že je jedovatá. Prach a popol, ktorý sa usadzoval na oblečení a palube, jednoducho zmetali holými rukami. Jeden z nich menom Matašiči Oiši ho dokonca ochutnal. Neskôr ho opísal ako drsný a bez chuti. Ešte v ten večer sa u posádky prejavili príznaky akútnej radiačnej otravy. Muži mali popáleniny, nevoľnosť, zvracali, krvácali im ďasná. Počas dvojtýždňovej cesty domov sa všetko len zhoršovalo.

Utrpenie, aké si neviete predstaviť. Muža držali nasilu nažive 83 dní po ožiarení

Keď loď dorazila do prístavu Jajzu, posádku okamžite umiestnili do nemocničnej karantény. Oholili im vlasy, rádioaktívne oblečenie zakopali do zeme. Zarážajúce je, že kontaminovaný úlovok zo Šťastného draka sa rozpredal a ryby ľudia zjedli.


O šesť mesiacov neskôr si výbuch bomby Castle Bravo vyžiadal prvú obeť. Bol ňou lodný spojár Aikiči Kubojama.Americká vláda najprv popierala, že by bola posádka lode vystavená rádioaktívnemu spadu. Odmietala tiež objasniť, z akých izotopov bola toxická zmes zložená, pretože sa obávala, že tieto informácie by mohli pomôcť Sovietskemu zväzu pri vývoji jeho vlastnej jadrovej bomby. Napokon však bola nútená priznať, že skúška Castle Bravo sa nevydarila a zasiahla oveľa väčšiu plochu, než sa predpokladalo. Vyšlo dokonca najavo, že zasiahnutý nebol len Šťastný drak, ale aj približne stovka ďalších rybárskych lodí. Za všetko hovorí fakt, že americké úrady zakázali dovoz tuniakov do USA.

Prípad Šťastného draka rozhýbal japonskú verejnosť a vzniklo silné protijadrové hnutie. Petíciu proti testovaniu nukleárnych zbraní podpísalo 32 miliónov ľudí, teda tretina obyvateľov Japonska. Americká vláda neskôr vyplatila obetiam testu Castle Bravo kompenzáciu vo výške 15 miliónov dolárov. Posádka Šťastného draka dostala v prepočte na dnešnú sumu len asi 50-tisíc eur.

Tri mesiace po incidente sa v kinách objavil film Gojira japonského režiséra Išira Hondu. Išlo vlastne o predchodcu dnešnej Godzilly. V úvodnej scéne vidno skupinu rybárov, ktorá relaxuje na lodi. Vtom sa ozve rana, muži bežia k zábradliu pozrieť sa, čo ju spôsobilo. Vidia hríbovitý oblak, tlaková vlna im prevrhne loď. Plavidlo klesá ku dnu aj s posádkou.

Gojira sa stala alegóriou k nukleárnym zbraniam. Monštrum, ktoré zosobňovalo pokrivenia sveta prírody človekom prostredníctvom jadrových bômb.

Šťastného draka vyčistili a odkúpila ho Tokijská rybárska univerzita, ktorá loď používala na výcvikové účely. V roku 1967 plavidlo odišlo do dôchodku a odkúpilo ho samotné mesto Tokio. O deväť rokov neskôr loď umiestnili do pamätnej budovy v parku Jumenošima, kde sa nachádza aj dnes.

Autor: Noel
Foto: Public Domain



(c) News and Media Holding